Comeback

27. december 2012 at 20:29 | Kix Green |  Texty :33

"Tááák slečna dnes vás znovu prepúšťame. Dúfam, že sa tu už neuvidíme. :)" Hovoril na mňa milo doktor. 'No nie som si istá...' prebehlo mi hlavou, ale radšej som nič nehovorila. Úsmev som mu oplatila, tašku vzala do ruky a hor sa do nočných ulíc. Cestu 'domov' si ešte pamätám. Nebola až taká krátka ako sa mi zdálo. Ledva som sa domov doteperila, už som ležala na gauči. Znovu premýšľam o ňom, o mojej minulosti.

FLASHBACK:
"Kristínka... poď so mnou, neostávaj tu." Kričí na mňa Dany a ťahá ma za ruku. Áno. Ušla som z psychiatrie. Nemala som dôvod tu byť. Všetkému na vine bola ona. Moja macocha. Nikdy ma nemala rada, tak podplatila doktorov, aby ma tu držali násilím. Ja som si povedala DOSŤ. Dany.... ách bože prečo ho tak milujem. Kvôli nemu by som spravila aj posledné. On vie o všetkom, je totižto môj doktor, ktorý sa nedal podplatiť Luciou. Miluje ma ako ja jeho. Spolu sme sa vydali na cestu za dobrodružstvom. Chceli sme si užívať život pokiaľ sme mladý. No v jeden osudný večer sa to stalo. Sedeli sme s partiou v našom obľúbenom klube. Sranda bola to, že som bola jediná baba proti 5 chalanom. :D Nevýhoda no. :/..... Už to nebolo ako kedysi. Už sme neboli také zamilované hrdličky. Boli sme odlišní. Chodili sme spolu stále, ale dá sa to nazývať chodenie?! Dany sa vláčil s každou ku*vou ktorú zbadal a potom spával so mnou v tej istej posteli. Neznášala som to, ale kvôli mojej zaslepenej láske k nemu som to všetko tolerovala.... a aj keď som vybuchla, vždy vedel ako na mňa. Bol skúsený. Rovnako ako Ben. S tým to bolo ťažšie. Už dlhšie som si všímala, že sa ku mne tak nejak 'tlačí'. Danymu to bolo jedno. Veď mal predsa tie svoje.... A práve v tento deň, v túto hodinu Ben skúsil to posledné. Zavolal ma hore. Vraj, že mu je nevoľno. A ja sprostá som mu na to naletela. Nemala som sa ako brániť. Celý čas som bola v nádeji, že Dany otvorí dvere a všetko mu prekazí. No nestalo sa tak.
"Chris poď so mnou... prosím.." rozkecal sa po 'tom'.
"Prosím?... Najprv si so mnou užiješ a potom mi povieš toto?!" kričala som naňho pomedzi vzlyky.
"Čo nevidíš, že Danymu si nanič? Nič preňho neznamenáš. Zobuď sa. Tu nie ste len vy dvaja. Tu je o mnoho viac ženských než si ty!" triasol so mnou. Ja som zdvihla svoj zrak ku dverám. Boli otvorené...
"DANY!" Zakričala som a rozbehla som sa za ním. On ma len prudko odsotil stranou a vrhol sa na Bena.
"Toto si robia najlepší kamaráti? Čo si to urobil Ben?" Ryli sa aj jemu slzy z očí. Asi po prvýkrát v živote vidím, že Dany plače.
"Ja ťa zabijem ty hajzel. Vypadni mi z oči lebo inak za seba neručím.".... Ben si rýchlo vzal svoje saky-paky a už ho nebolo. Ja som ešte stále bola skrčená v rohu, do ktorého ma Dany odsotil. Nemo som naňho pozerala dobrych päť minút a nebola som schopná povedať čo i len jedno slovo.
"Kristínka..... no tak rozprávaj sa so mnou."
"Je koniec." špitla som.
"Prosím?" uprela som naňho pohľad a zopakovala som:
"Je koniec. Definitívny. Ja už nebudem trpieť tie tvoje úlety. Nie som žiadna bokovka! Nikdy, nikdy sa neponaučíš!" Pri týchto slovách som mala veľkú guču v hrdle, silnú bolesť pri srdci a slzy na krajíčku. Ja ho stále milujem... ale on mňa ako vidím nie.
"To nie je pravda... prosím Kristínka. Ty si vždy bola tá jediná, ktorú som miloval. S tebou boli chvíľe vždy tie najkrajšie."
"Dosť!" zdvihla som sa zo zeme a utekala som. Ďaleko od neho, od tohto klubu... prešla som cez križovatku rýchlym krokom, ale zrazu som sa otočila.... ležal na zemi, vedľa neho vybehol vodič z auta a volal sanitku. Bože čo som to spravila?
"Dany... prosím neumieraj... prosím." objímala som ho v rukách a dávala si plané nádeje, že bude žiť.
"Kristínka... povedz mi.. že ma miluješ..."
"Samozrejme že ťa milujem. Celým svojím srdcom ťa milujem. Veď si to jediné, čo mám."
"To som rád." usmial sa a zavrel oči.
"Nie, Dany preber sa!!! Prosím!"
"Slečna poďte, už je to zbytočné." Hovoril na mňa vodič, ktorý volal tú sanitku. Onedlho aj prišla, ale Danyho nezachránila. Bol... mŕtvy.

O NIEKOĽKO MESIACOV...
Sedím tam... a plačem a plačem... v ruke držím červenú ružu a pozerám na Danyho fotku, ktorú mal na pomníku. Ružu položím, ale stále sa nedvíham.
"Poď už... " hovorí Ben a ťahá ma odtiaľ. Áno odpustila som mu to a sme kamaráti. V tejto chvíľi ma drží nad hladinou on. Ale už dlhší čas premýšľam. Musím ísť ku psychológovi.
"Dobrý deň... ja... prišla som sa nahlásiť ako pacientka na pobyt..." Keď som sa lepšie pozrela... ten psychológ... strašne mi pripomínal Danyho..... bože čo to táram... teraz mi každý pripomína Danyho.
"Samozrejme slečna... vaše meno?"
"Kristína (******)" čudne sa na mňa pozrel... čo je mu divné?
"Vy ste Danyho manželka?"Touto otázkou ma zarazil. Nebolo veľa ľudí, ktorí vedeli, že sme sa zobrali.
"Áno, bola som." to 'bola' som zvýraznila...
"Jasné... prepáčte..." a ďalej sme to už neriešili... ihneď som sa tu ubytovala.
-----------------
A takto to išlo tri mesiace... po troch mesiacoch som tu, kde som. Snažím sa začať odznova.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Niki Niki | 27. december 2012 at 22:00 | React

wow *.* ... tá scéna s ňou a Benom mohla byť viac rozpísaná, ale... je to geniálne :) ... doslova som hltala každé slovo :) ;)

2 Peťula Peťula | Web | 28. december 2012 at 9:14 | React

To bylo krásné!

3 Ceruzka Ceruzka | Web | 28. december 2012 at 10:19 | React

jéj !.. bolo to také smutné a okúzľujúce zároveň ! :) .. ach, dokonalé !! :) vynikajúco sa to čítalo...

4 zuzka zuzka | Web | 28. december 2012 at 12:06 | React

skvelé! hrozne sa mi to páčilo!

5 Tris Tris | Web | 30. december 2012 at 11:20 | React

Úžasná jednorázovka...jsem ráda, že byla s nimi:)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama